Dlhoročnú rodinnú tradíciu začal už náš pradedo Jozef Žilinec narodený v roku 1913. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny z Hruštína na Orave a celý svoj život strávil prácou na poli, v hore, alebo pri dobytku. Spolu so svojou ženou Helenou vychovali tri deti Mateja, Máriu a nášho deda Jozefa “Ňaňa” narodeného v roku 1942. Vyrastali v gazdovskom prostredí a ich každodennou súčasťou bola nie len práca na poli, ale aj starostlivosť o poľnohospodárske zvieratá a výroba vlastných potravín z dvora. Náš dedo Ňaňo má najväčší vzťah k poľnohospodárstvu a výrobe mäsových výrobkov a už od detstva nás viedol ku poľnohospodárstvu.  Na rodinné dedičstvo nezanevrel, spolu so svojou manželkou.

Pokračovanie tradície.

Za socializmu sme boli malí gazdovia ktorí obhospodarovali malý pozemok (záhumienku, cca 1 hektár). Vzhľadom na silné presvedčenie Ňaňa že musíme byť sebestační sme počas celého socializmu fungovali ako malá farma. Ako Ňaňove 3 deti (Anna, Jozef, Peter) sme sa museli denne starať o zajace, kravy, býka sliepky, prasatá a koňa. Počas viac ako 20-ročného spolunažívania v rodičovskom dome pri Ňaňovi sme sa priučili poľnohospodárstvu, chovu zvierat ako aj ich spracovaniu.  Keď sme ako mladí 20-roční ľudia odchádzali z rodičovského domu tesne po páde socializmu sme sa lúčili so slovami že poľnohospodárstvo nikdy viac. Ňaňova reakcia na to: Zapovedaného chleba sa najviac naješ synu môj.

Potom počas 10tich rokov sme sa poľnohospodárstvu vzdialili a to tak že Ňaňovi sme pomáhali iba počas sezónnych prác vzhľadom na to že otvorili obchodnú firmu.

Ňaňove vštepené posolstvo nám nezostalo ľahostajné a zobudilo sa po spomínaných 10-tich rokoch tým že som si splnil svoj detský sen.

 

Očami vnuka Marča

Celé naše novodobé gazdovanie začalo v roku 2008 splnením si detského sna ocina Jozefa a jeho synov (Marek, Roman, Jozef). Spolu s ocinom sme si kúpili dva jazdecké kone. Ako sme začali viac a viac jazdiť tak kone už nestíhali a tak sme kúpili ďalšie tri. Následne nám stajňa pre kone bola už malá a začali sme hľadat ustajnenie pre kone. A vtedy nás naša cesta zaviedla na farmu do Vyšných Malatín, kde sme v roku 2012 kúpili časť dvora a dva staré porolozpadné senníky a postupne sme ich začali opravovať a zveladovať. Potom sme si povedali, že keď sa vieme postarať o 8 koní tak by sme zvládli aj 30 kráv a mohli by sme pre našu rodinu mať domácu hovädzinu ako od Ňaňa. Postupne sa chov rozrastal a z 30 kráv bolo súčastných 350 kráv a takmer 150 prasiat. Kedže sme so spracovaním mäsa mali už skusenosti od Ňaňa z jeho domácich zabíjačiek, rozhodli sme sa pustiť do mäsiarskeho remesla v roku 2014 a súčasne aj do pekárskeho remesla vzhľadom na to že naša babka Ciľka bola dlhé roky pekárka. Začali sme budovať vlastnú mäsovýrobu a pekáreň, pretože sme si chceli svoje produkty z farmy sami spracovať a jesť poriadne domáce výrobky a potraviny ako kedysi u Ňaňa.